Prvohory
Prvohory
Kambrium: Začína pried 542 miliónmi rokov a skončil pred asi 488 milionmi rokov,a to začiatkom Ordoviku. Je najstarším obdobím v ktorom sa našli fosilizované mnohobunkové organizmi. Prevládajúcou fosíliou je trilobit. Začiatok Kambria je stanovené nástupom pri
mitívnych útesotvorných organizmov (Archaeocyatha) ako aj nástupom ranných článkovcov trilobitov. Toto obdobie je ale charakteristické aj zvíšenou hladinou izotopou,podľa niektorých vedcou spôsobené dopadom mimozemského telesa na zem. Toto obdobie je taktiež charakteristické rozmachom živočíchov,ktoré sa niekedy nazýva aj populačná explózia. Objavujú sa živočíchy Porifera (morské huby), Vermes (červi), Coelenterata, Bryozoa (Machovky), Brachiopoda, Mollusca, Arthropoda, Echinodermata a v neskorom kambriu i Vertebrata.
Ordovik : Začína asi približne pred 490 Miliónmi rokov a končí sa pred 435 miliónmi rokov a to nástupom Silúru. Spodná hranica je charakterizovaná nástupom graptolitov (Dictyonema flabelliforma) a zmenami 
v trilobitickej faune. A vrchná je vedená v graptolitickej zóne Akidograptus acuminatus. Na konci Karbonu došlo k dočasnému ústupu morí a niekde aj k slabému vrásniu. Ale v ordoviu sa začína obdobie významného zaplavenia súše morom - tvz.talasokratické obdobie. Ordonické moria zaliali značnú časť pevných blokov a v týchto plytkých moriach boli výborné podmienky pre život. Silur: Začal sa pred 444 miliónmi rokov a skončil pred 416 miliónmi rokov. Na začiatku silúru boli organizmy obmedzené stále iba na vodné prostredie. Až koncom silúru nastal prienik najprv rastlín a za nimi aj živočíchov najprv do plytkých pobrežných oblastí a neskôr celkom na súš. Na rozhraní silúru a nasledujúceho devónu sa udialo výrazné vymieranie organizmov. Objavujú sa prvé škorpiony (Arachnida),ktorá patrila k podkmeňu kliepkavce (Chelicerata). Objavujú sa prvé čeľustnat
é ryby ku ktorým patrili panciernaté ryby (Plakodermy),neskôr pribudli tŕňoplutvé (Acantódy). Neskôr k ním pribudlí aj kostnaté ryby (Osteichthyes). Je pravdepodobné že tieto ryby sa vyvýjali v horných tokoch riek pretože tamojšie oblasti boli intenzívne erodované. Vyvinuli sa aj drsnokožce,ryby s chrupkovitou kostrou ako sú napríklad žraloky. Počas Silúru sa južný kontinent Godwana pohyboval ďalej na juh,rozsah jeho zaľadnenia sa však zmenšil na polovicu. Od Godwany sa odtrhla platňa budúcej južnej európy,ktorá sa začala približovať na sever k Baltike. Severné kratóny sa začali spájať do jedného kontinentu euramerika. Zrážkou Európskej a severoamerickej platne zanikol ocenán Lapetus. Devon : Táto doba začína 416-359,2 miliónmi rokov. Kontinent Laurázia vznikol zrážkou Laurétie a Baltiky. Laurázia a Godwana sa v tom období priblížili blízsko seba. Laurázia sa v tom čase dostala do oblasti Obratníka Kozorožca,kde sa v dôsledku silného prúdenia vzduchu hromadil suchý vzduch a začali vznikať púšte. V Devonských púštiach začala
prebiehať intenzívná erózia vysokých kaledónských pohorí. Odnášaním a opätovným usádzaním vznikla formácia a červného pieskovca. Jeho červené zafarbenie bolo spôsobené oxidáciou železa z vyplaveného hematitu,dej typycký pre teplé oblasti. Pri rovníku sa začal formovať zrážkou Laurásie a Gondwany nový superkontinet Pangea,zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie. Počas ktorého sa stláčaním severoamerickej a európskej tektonickej platne pokračujúcim kaledónskym vrásnením zo silúru, vznikla severná časť Appalačských hôr, pohoria na Britských ostrovoch, Grónsku a v Škandinávii. Karbon : Asi 359 -299 miliónov rokov. Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwa
nu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii. Zrážka Gondwany a Laurusie mala za následok vznik variského masívu, ktoré má svoje zodpovedajúce ekvivalenty v Afrike a Severnej Amerike. Varijský masív sa tiahol pozdĺž rovníka a ďalej sa stáčal na severovýchod. Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas karbónu sa ochladilo a došlo aj k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené jej driftom na juh. Dôkazy zaľadnenia je možné nájsť ešte aj dnes na dnešných kontinentoch, ktoré tvorili základ Gondwany. Perm : začína asi 299 - 250 miliónov rokov. V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Na severnej pologuli vznikali súvrstvia červených pieskovcov. Bolo to jednak kvôli, prebiehajúcej erózii hercýnskych pohorí ako aj pretrvávajúcemu suchu, ktoré postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov. Väčšina kontinentov sa počas permu, zrážkou Angarského kontinentu (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) s Lauráziou a G
ondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahrnoval skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie oceánu Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu v oblasti dnešného Stredomoria, pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré sa postupne rozdelilo Pangeu na severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana). Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom (Pinophyta, napr. Baiera alebo Walchia). Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty, naopak staršie prasličkovité a papraďovité rastliny v dôsledku sucha ustupujú, nastáva tzv. mezofytikum. Na vlhkejších miestach ešte prežívala časť karbónskej flóry, napr. Calamites (Equisetophyta), alebo Pecopteris (Polypodiophyta).
